Obstarávame stavebné práce, ktoré v podstatnej miere financujeme z prostriedkov eurofondov. Pripravili sme Zmluvu o dielo, v ktorej sme zakotvili povinnosť dodávateľa stavby zabezpečiť jeho záväzok zhotoviť dielo v nami požadovanej kvalite formou bankovej záruky. Banková záruka má kryť aj záväzok zhotoviteľa dodať dielo včas a tiež jeho prípadné záväzky z vád diela, ktoré sa prejavia v záručnej dobe. Interný audítor nám vytkol, že banková záruka v súvislosti so zabezpečením dodania diela v dohodnutej kvalite nestačí. Vraj sa v tomto prípade musíme riadiť ustanovením § 12 ods. 1 písm. b) bodu 3. zákona 254/1998 Z. z. o verejných prácach, v zmysle ktorého sme ako investor povinní zadržať časť z dohodnutej ceny, kým zhotoviteľ nepreukáže dodržanie požadovanej kvality diela. Zo zákona táto povinnosť skutočne vyplýva, ale nám sa nezdá racionálne, aby sme museli postupovať len týmto spôsobom a nemohli zabezpečiť dodanie diela v požadovanej kvalite iným zmluvným spôsobom. Podľa nášho názoru je banková záruka ekvivalentným spôsobom zádržného a pokiaľ máme v zmluve požiadavku na predloženie bankovej záruky alebo zloženie hotovostnej zábezpeky, ktorú môžeme uplatniť v prípade, ak zhotoviteľ neodovzdá dielo v požadovanej kvalite, požiadavku vyplývajúcu z § 12 ods. 1 písm. b) bodu 3. zákona 254/1998 sme obsahovo splnili. Mýlime sa alebo máme pravdu?
Podstatou ustanovenia § 12 zákona 254/1998 Z. z. o verejných prácach je povinnosť stavebníka zabezpečiť kvalitu verejných prác. Toto ustanovenie normuje zodpovednosť toho, kto stavebné práce objednáva a hradí ich z verejných zdrojov za zabezpečenie ich kvality. Dôležité je znenie úvodu odseku 1 tohto paragrafu: „Za kvalitu verejnej práce zodpovedá stavebník, ktorý je povinný najmä…“.
Z úvodného textu vyplýva hlavná povinnosť alebo zodpovednosť osoby, ktorá vynakladá verejné zdroje na stavebné práce, a to je zabezpečiť kvalitu verejnej práce. Spôsob, akým má objednávateľ stavebných prác zabezpečiť kvalitu, nie je určený taxatívne. Úvodné ustanovenie totiž obsahuje slovo „najmä“. Za týmto slovom určujúcim možnosti, ktorými sa povinnosť zabezpečiť kvalitu prác dá splniť, nasledujú príklady, ako to dosiahnuť. Tie sú rozčlenené do troch skupín v závislosti od fázy stavebných prác.
V písmene a) odseku 1) sú uvedené príklady zabezpečenia kvality počas prípravy verejnej práce. Patrí k nim určenie technických noriem, kontrola technického riešenia projektových prác, špecifikácia požiadaviek na stavebné výrobky. V písmene b) odseku 1) sú zase uvedené vybrané spôsoby zabezpečenia kvality počas uskutočňovania verejných prác. K nim patrí aj Vami uvádzané právo „vyhradiť si právo nezaplatiť zhotoviteľovi najmenej 5% a najviac 10% z dohodnutej ceny do doby preukázania splnenia kvalitatívnych parametrov pri odovzdávaní verejnej práce alebo jej ucelenej časti; pri stavbe diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá najmenej 5% a najviac 30%“. Nakoniec sa v písmene c) odseku 1) uvádzajú príklady zabezpečenia kvality verejnej práce po jej dokončení zhotoviteľom. Ide napríklad o vyhotovenie preberacieho protokolu a vyhotovenie súpisu nedostatkov a nedorobkov.
Právo objednávateľa stavebných prác nezaplatiť zhotoviteľovi časť dohodnutej ceny do času, kým zhotoviteľ nepreukáže, že dohodnuté kvalitatívne parametre diela sú splnené, je jedným z obvyklých spôsobov, ktorý má motivovať zhotoviteľa k riadnemu a kvalitnému dokončeniu diela. Dohoda o tzv. zádržnom (retention money) znamená, že pri odovzdaní diela (alebo jeho ucelenej časti) objednávateľ nezaplatí zhotoviteľovi časť dohodnutej ceny diela, až kým zhotoviteľ nepreukáže splnenie kvalitatívnych parametrov diela. Zádržné sa môže použiť aj ako poistka na krytie nákladov odstránenia vád a nedorobkov, ktoré sa prejavia počas záručnej doby.
Je to však len jeden zo spôsobov, akým sa dá zabezpečiť dodržanie kvality diela. Banková záruka alebo hotovostná zábezpeka je ďalšou takouto možnosťou. Ak objednávateľ v zmluve určí, že zhotoviteľ je povinný predložiť bankovú záruku, na základe ktorej bude banka objednávateľovi plniť vo výške uplatneného nároku za nekvalitne dodané dielo, dosiahne objednávateľ v zásade to isté, ako keď dohodne v zmluve zádržné. Výška uplatneného nároku za nekvalitne dodané dielo z bankovej záruky môže byť určená ako zmluvná pokuta rovnajúca sa napríklad 10% z celkovej ceny diela alebo určitej časti diela.
Banková záruka môže byť ekvivalentom zádržného. Obvykle sa však nepoužíva ako poistka pred nekvalitným plnením pri odovzdávaní diela. Na to slúži lepšie mechanizmus, pri ktorom objednávateľ jednoducho nezaplatí poslednú faktúru alebo jej časť až do času, kým zhotoviteľ riadne nedodá dielo v požadovanej kvalite. Banková záruka sa obvykle používa skôr na zabezpečenie kvality diela počas záručnej doby alebo na uplatnenie zmluvných pokút za nedodržanie časového harmonogramu.
V každom prípade si však myslíme, že zo zákona 254/1998 Z. z. o verejných prácach nevyplýva výslovná povinnosť objednávateľa verejných prác dohodnúť v zmluve zádržné v súvislosti s kvalitou dodania stavebných prác. Je to jedna z možností ako kvalitu zabezpečiť. Ak si v zmluve namiesto zádržného dohodnete iný mechanizmus zabezpečujúci dodržanie kvality, povinnosť zabezpečiť kvalitu verejnej práce splníte. Môže to byť aj prostredníctvom bankovej záruky, len je potrebné takúto bankovú záruku vhodne formulovať, aby sa prostredníctvom nej dala uplatniť aj sankcia za nedodržanie kvality verejných prác pri ich odovzdaní a nie až počas plynutia záručnej doby.
