Ktorú faktúru máme považovať za uhradenú, ak sme klientovi vystavili faktúr viac a on neuviedol, ktorú platí?

Klientovi poskytujeme služby dlhodobo. Od začiatku roka sme mu vystavili viac faktúr, ktoré nám však priebežne neuhrádzal. Keď sme úhradu faktúr urgovali, prosil nás o zhovievavosť. Súhlasili sme, ale požiadali sme ho o písomné uznanie záväzku a dohodli sme si splátkový kalendár. Po ďalšom meškaní sme klienta požiadali aj o vystavenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Keďže sme sa týmto spôsobom poistili a klientovi dôverujeme, poskytujeme mu služby ďalej. Klient niečo zaplatil, potom opäť platiť prestal a teraz zase niečo zaplatil. Keď však klient nejakú platbu na náš účet poukázal, nikdy v popise platby neuviedol, čo konkrétne splácal. Nevieme teda identifikovať, či klient platil dlžnú sumu v zmysle splátkového kalendára, alebo nám platil za služby v zmysle nových faktúr. Pre nás je bezpečnejšie, aby nám klient uhradil tie faktúry, ktoré písomne neuznal a ktoré nie sú predmetom notárskej zápisnice, teda najnovšie faktúry. Môžeme ale považovať jeho platby za platby najneskôr splatných faktúr? Aký je správny postup?

Vaša otázka sa týka poradia splatnosti peňažných záväzkov. To je v Obchodnom zákonníku upravené v § 330 ods. 3 takto: „Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.“ Okrem toho, z odseku 2 toho istého ustanovenia vyplýva, že ak dlžník neurčí inak, najskôr sa platia úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky záväzku (tzv. príslušenstvo pohľadávky) a až potom istina.

Tieto ustanovenia Obchodného zákonníka sú dispozitívne. To znamená, že ste si ich v zmluve s klientom mohli upraviť inak. Alebo môže iná úprava vyplývať z Vašich obchodných podmienok, ak nejaké máte. Ak však budeme vychádzať z toho, že nemáte inú zmluvnú úpravu, potom pre poradie splatnosti faktúr platí nasledovné.

Ak skutočne nie je zrejmá voľba dlžníka, teda neviete určiť, ktorú faktúru Váš klient hradil, pretože nebola zhodná suma platby so sumou faktúry alebo sumou podľa splátkového kalendára, v popise platby nebola odvolávka na číslo faktúry a ani na splátkový kalendár, potom môžete priradiť platbu k tým záväzkom klienta, ktoré nie sú zahrnuté v notárskej zápisnici a v súvislosti s ktorými klient nepodpísal uznanie. Teda, môžete považovať za uhradené faktúry (alebo ich časť) s „najmladším“ dátumom splatnosti. Prípadne, ak sa klientovi rozhodnete účtovať úroky z omeškania, tak by ste mali najskôr priradiť jeho úhrady k úrokom z omeškania z týchto najnovších faktúr.

Takto môžete postupovať dovtedy, kým nebudete mať uhradené všetky faktúry, ktoré sú nezabezpečené, teda v súvislosti s ktorými nemáte dohodnutý splátkový kalendár a v súvislosti s ktorými Vám klient nevystavil notársku zápisnicu ako exekučný titul. A môžete tak postupovať aj po vystavení nových faktúr za ďalšie služby, pretože tie budú stále menej zabezpečené ako staré faktúry, v súvislosti s ktorými klient podpísal uznanie a notársku zápisnicu.

Ak by náhodou klient argumentoval, že uznanie záväzku, splátkový kalendár ani notárska zápisnica nepredstavujú zabezpečenie, nebude mať podľa nášho názoru pravdu.

Spôsoby zabezpečenia záväzkov nie sú v slovenskom Občianskom zákonníku určené taxatívne. Možnosť zabezpečiť záväzok aj iným spôsobom ako výslovne určeným v zákone sa uvádza v § 555 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno záväzok dať zábezpeku splniť „najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi“. Okrem toho, § 58 Občianskeho zákonníka, ktorý je súčasťou piateho oddielu, prvej hlavy, ôsmej časti Občianskeho zákonníka upravujúcej zabezpečenie záväzkov obsahuje ako jeden z taxatívne vymenovaných druhov zabezpečenia písomné uznanie dlhu. Takže podľa Občianskeho zákonníka písomné uznanie dlhu zabezpečenie výslovne predstavuje. Otázna by teda mohla byť len notárska zápisnica. Tá však tiež obsahuje uznanie dlhu a okrem toho súhlas s vykonateľnosťou umožňujúci využitie notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Aj notárska zápisnica je teda účinný prostriedok na zabezpečenie pohľadávky.

Ďalšie články