Sme správcovská spoločnosť vykonávajúca činnosť podľa slovenského zákona o kolektívnom investovaní. Naša sesterská spoločnosť pôsobiaca v Českej republike je od 1. 8. 2023 povinná dodržiavať nový český zákon o ochrane whistleblowerov. Vyplýva to z paralelnej úpravy českého AML zákona, v zmysle ktorej majú všetky povinné osoby podľa AML zákona plniť aj povinnosti vyplývajúce z nového českého zákona o ochrane whistleblowerov. Porozumeli sme, že táto úprava vyplýva z európskej smernice, a teda by mala byť rovnaká aj na Slovensku. V slovenskom AML zákone sme ale nič o whistleblowingu nenašli. Nevieme teda, či aj my, ako slovenský správca fondov kolektívneho investovania, musíme mať zavedený interný oznamovací systém pre whistleblowerov a plniť ďalšie povinnosti v tejto súvislosti. A ak áno, od akého dátumu sa táto povinnosť na nás vzťahuje, tiež od 1. 8. 2023? A môžeme prevziať český interný predpis ako skupinovú smernicu a riadiť sa ním?
Právna úprava ochrany whistleblowerov (oznamovateľov protispoločenskej činnosti) bola na Slovensku prijatá už v roku 2019, novým zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon zriadil Úrad na ochranu oznamovateľov a zaviedol povinnosti pre zamestnávateľov s minimálne 50 zamestnancami a zamestnávateľov, ktorí sú orgánmi verejnej moci s minimálne 5 zamestnancami. Ak teda Vaša správcovská spoločnosť zamestnávala viac ako 50 zamestnancov, mali ste prijať potrebné opatrenia podľa slovenského zákona už v roku 2019.
Slovenská úprava ale nebola úplne kompatibilná s európskou smernicou o whistleblowingu č. 2019/1937. Európska smernica napríklad určovala širší okruh povinných osôb ako slovenský zákon. V máji tohto roku bola prijatá novela zákona 54/2019, ktorá, okrem iného, okruh povinných osôb rozšírila. Na Slovensku ale nie je okruh povinných osôb totožný s povinnými osobami podľa AML zákona, ako je to v Českej republike. Novela slovenského zákona o ochrane whistleblowerov rozšírila okruh povinných osôb na zamestnávateľov poskytujúcich finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy a služby v oblasti životného prostredia bez ohľadu na počet zamestnancov.
Zamestnávatelia poskytujúci finančné služby, ktorí doteraz neplnili povinnosti podľa slovenského zákona o ochrane whistleblowerov, by ich mali plniť od 1. 9. 2023. Mali by teda napríklad prijať internú whistleblowing smernicu, vymenovať zodpovednú osobu pre whistleblowing, viesť evidenciu oznámení, prijať opatrenia na ochranu oznamovateľov a zachovanie mlčanlivosti.
Novela slovenského whistleblowing zákona nedefinuje, ktoré subjekty sa považujú za poskytovateľov finančných služieb a nedá sa to priamo vyvodiť ani z európskej smernice, v zmysle ktorej rozširuje slovenský zákon povinnosti aj na poskytovateľov finančných služieb. V slovenskom právnom poriadku sa však vymedzenie poskytovateľov finančných služieb nachádza. Je to v zákone 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Podľa tohto zákona sa správcovská spoločnosť zriadená podľa zákona o kolektívnom investovaní za poskytovateľa finančných služieb považuje. Hoci definícia platí pre účely zákona o 266/2005, myslíme si, že sa ňou pri interpretácii okruhu poskytovateľov finančných služieb pri absencii inej úpravy treba riadiť.
Ako správca fondov kolektívneho investovania by ste sa teda od 1. 9. 2023 mali riadiť povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a spolu s Vami aj ostatní poskytovatelia finančných služieb. K tým patria okrem správcov fondov tiež banky, obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti, inštitúcie elektronických peňazí, veritelia poskytujúci spotrebiteľské úvery a ďalšie osoby s obdobnými predmetom činnosti, teda napríklad platobné inštitúcie, poskytovatelia platobných služieb v obmedzenom rozsahu a ďalšie subjekty podliehajúce dohľadu Národnej banky Slovenska.
Čo sa týka prijatia českého interného predpisu, ako interného predpisu slovenskej spoločnosti, podľa nášho názoru si v rámci vnútro-skupinových postupov môžete procesy zjednotiť, ale vnútorný predpis by ste mali prijať samostatne ako slovenská spoločnosť. Mali by ste ho prispôsobiť slovenskému zákonu, riadiť sa jeho terminológiou a dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo slovenského zákona. Povinnosti sú veľmi podobné, povinnosti vyplývajúce zo slovenského zákona sú dokonca o niečo užšie ako povinnosti vyplývajúce z českého zákona. Ale podľa nášho názoru nie je vhodné bez ďalšej úpravy, len prijať českú internú smernicu a vydávať ju za slovenskú. Osoba, ktorá bude vo Vašej spoločnosti za túto oblasť zodpovedná, by mala českú úpravu porovnať so slovenskou legislatívou a smernicu pre slovenskú spoločnosť prispôsobiť. Spracovaním takejto tzv. „lokalizácie“ môžete poveriť niekoho aj externe.
Ako sme už spomenuli, regulátor v tejto oblasti je Úrad na ochranu oznamovateľov a ten doteraz neukladal pokuty, sústredil sa hlavne na osvetu. Predpokladáme, že po rozšírení povinností na nové subjekty môže ešte chvíľu v tomto trende pokračovať. Ale myslíme si, že od budúceho roku sa to môže zmeniť.
Oceňujeme dobrú čitateľnosť a jednoduchosť stránky Úradu na ochranu oznamovateľov a aj sekcia najčastejšie otázky sa zdá byť celkom nápomocná https://www.oznamovatelia.sk/najcastejsie-otazky/
