V našej spoločnosti pôsobí odborová organizácia. Jej činnosť upravujú stanovy, v zmysle ktorých vytvorila odborová organizácia tri odborové orgány: predstavenstvo odborovej organizácie, správnu radu odborovej organizácie a dozornú radu odborovej organizácie. Každý z týchto troch orgánov má minimálne troch členov. Podľa názoru našej odborovej organizácie sa každý člen každého odborového orgánu, bez ohľadu na to o aký odborový orgán ide, považuje za „člena príslušného odborového orgánu“ v zmysle Zákonníka práce. To znamená, že každý takýto člen má nárok napríklad na pracovné voľno s náhradou mzdy alebo na zvýšenú ochranu v súvislosti s ukončením pracovného pomeru vyplývajúce z § 240 Zákonníka práce. Je to skutočne tak a možno za člena príslušného odborového orgánu naozaj považovať akéhokoľvek člena akéhokoľvek orgánu, ktorý si odborová organizácia kedykoľvek v priebehu svojej existencie vytvorí?
Podľa nášho názoru môže byť „člen príslušného odborového orgánu“ podľa Zákonníka práce len člen toho orgánu odborovej organizácie, ktorý predstavuje štatutárny orgán odborovej organizácie. Teda nemôže ísť aj o členov ďalších orgánov odborovej organizácie. Podľa nášho názoru nemožno za členov príslušného odborového orgánu, ktorí majú osobitný status v zmysle Zákonníka práce, považovať aj členov dozornej rady odborového orgánu, správnej rady odborového orgánu, administratívnej rady odborového orgánu a rôznych ďalších útvarov, ktoré si odborová organizácia v zmysle stanov vytvorí ako svoje orgány.
Náš názor vyvodzujeme v prvom rade z ustanovení Zákonníka práce, ktoré o odborových orgánoch pojednávajú. V zmysle § 11a Zákonníka práce sa za zástupcov zamestnancov považujú „…príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník“ a v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Príslušný odborový orgán sa uvádza v jednotnom čísle, teda nehovorí sa o príslušných odborových orgánoch, čo by indikovalo, že odborových orgánov môže byť viac.
Podľa § 230 ods. 1 Zákonníka práce je odborová organizácia pri svojom vzniku povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojej činnosti a predložiť zamestnávateľovi zoznam členov odborového orgánu.
A napokon, z viacerých ustanovení Zákonníka práce, napríklad z ustanovenia § 231 ods. 1 vyplýva, že príslušný odborový orgán je práve štatutárnym orgánom odborovej organizácie, pretože on je oprávnený konať za odborovú organizáciu, zastupovať ju vo vzťahu k zamestnávateľovi ale aj k tretím stranám. Štatutárny orgán odborovej organizácie má, okrem iného, oprávnenie uzatvoriť kolektívnu zmluvu so zamestnávateľom a dosiahnuť tak to, čo je hlavným cieľom existencie odborovej organizácie.
Ak má odborová organizácia pôsobiaca vo Vašej spoločnosti orgánov viac, zistite v prvom rade, ktorý z nich možno podľa stanov odborovej organizácie považovať za jej štatutárny orgán. Ak to náhodou zo stanov jednoznačne nevyplýva, alebo sú možné rôzne výklady, potom sa pozrite na dokument, ktorým Vám odborová organizácia oznámila začatie svojej činnosti. Osoby, ktoré boli v oznámení uvedené ako členovia odborového orgánu, možno považovať za prvých členov príslušného odborového orgánu. A ak tieto osoby neskôr nahradili iné, potom sú členmi príslušného odborového orgánu v zmysle Zákonníka práce aktuálne práve tieto osoby.
Jednoducho, sme presvedčení, že za príslušný odborový orgán možno považovať len štatutárny orgán odborovej organizácie a za členov príslušného odborového orgánu v zmysle Zákonníka práce možno považovať len členov štatutárneho orgánu odborovej organizácie, teda tých, ktorí majú oprávnenie konať v jej mene. Primárne sú to tie osoby, ktorých identitu odborová organizácia oznámila zamestnávateľovi pri vzniku odborov a neskôr tie osoby, ktoré tieto pôvodné osoby nahradili na ich pozíciách. A preto sme presvedčení, že na členov dozornej rady odborovej organizácie a členov ďalších orgánov odborovej organizácie sa ustanovenia Zákonníka práce, v ktorých sa upravujú práva členov príslušného odborového orgánu, nevzťahujú. Teda ani poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy.
Opačný výklad by viedol k absurdným možnostiam vytvorenia takej odborovej organizácie, v ktorej by bolo napríklad až 10 odborových orgánov a všetci členovia týchto orgánov by mali právo na čerpanie voľna s náhradou mzdy a vzťahovala by sa nich zvýšená ochrana pred skončením pracovného pomeru. Okrem dozornej a správnej rady by to mohla byť napríklad aj administratívna rada, finančná rada, rada poradcov a podobne. A to by bolo podľa nášho názoru v rozpore s jednou z hlavných zásad pracovného práva, ktorá vyplýva z ustanovenia čl. 2 Zákonníka práce, podľa ktorej nikto nesmie práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu.
