V našej spoločnosti by sme radi tvorili sociálny fond nielen vo výške tzv. povinného prídelu podľa zákona o sociálnom fonde, ale aj vo výške tzv. ďalšieho prídelu v zmysle tohto zákona. Takto by sme radi vytvárali sociálny fond do výšky 1,5% základu určeného podľa zákona a nielen do výšky 1% tohto základu. V našej spoločnosti však nepôsobí odborová organizácia, a teda nemôže dôjsť k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy. Zo znenia § 3 ods. 1 písm. b) nám však vyplýva, že ak nebude vytvorenie tzv. ďalšieho prídelu dohodnuté v kolektívnej zmluve, tak si jeho vytváranie nemôžeme upraviť v internom predpise. Takýto postup podľa nás nedáva žiaden zmysel. Skutočne nemôžeme vytvárať sociálny fond vo vyššej výške, ak u nás nepôsobí odborová organizácia, resp. nebola uzatvorená kolektívna zmluva? Je možné vykladať zákon o sociálnom fonde inak, teda tak, aby bol v prospech zamestnancov?
Možnosť tvorby tzv. ďalšieho prídelu do sociálneho fondu vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom fonde (152/1994 Z. z.), ktorého prvý bod uvádza, že ďalší prídel do sociálneho fondu (nad rámec toho povinného v zmysle § 3 ods. 1 písm. a zákona) sa tvorí „vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu, najviac vo výške 0,5% zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1“. Ďalej toto ustanovenie upravuje tvorbu sociálneho fondu ďalším prídelom v prípade, ak u zamestnávateľa pracujú zamestnanci, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Ak predpokladáme, že v roku 2023 všetci zamestnanci Vašej spoločnosti zarábajú viac ako polovicu priemerného mesačného zárobku v národnom hospodárstve v roku 2021 (1 211 Eur), potom vychádza Vaša možnosť tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu len z vyššie citovanej časti prvého bodu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia skutočne vyplýva, že vytvárať ďalší prídel do sociálneho fondu nad rámec povinného prídelu do výšky 0,5% základu je možné len v prípade, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. A vytvárať takýto ďalší prídel, ak je to upravené vo vnútornom predpise, je možné len vtedy, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán. To je podľa odkazu v zákone možné len v prípade dvoch zamestnávateľov, ktorými sú Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba.
Pri gramatickom výklade citovaného ustanovenia by teda malo platiť, že tí zamestnávatelia, u ktorých nepôsobí odborová organizácia, pretože tam nevznikla a tí zamestnávatelia, u ktorých síce odborová organizácia pôsobí, ale tvorba ďalšieho prídelu nebola dohodnutá v kolektívnej zmluve, alebo u ktorých ešte kolektívna zmluva nebola uzavretá, ďalší prídel do sociálneho fondu do výšky 0,5% základu tvoriť nemôžu, aj keď si to upravia vo vnútornom predpise. Podľa nášho názoru by však bol výklad zákona, ktorý by sa pridŕžal len jazykového znenia zákona a neprihliadal by na zmysel a účel právnej úpravy v širšom kontexte, nesprávny. Prikláňame sa k takému výkladu, ktorý je v súlade so základnými princípmi pracovného práva a ktorý je ústavne konformný.
Interpretácia zákona o sociálnom fonde v súlade s princípmi pracovného práva vedie, podľa nášho názoru, k nevyhnutnému záveru, že ak sú výsledkom výkladu výhodnejšie podmienky pre zamestnanca a ak z povahy interpretovaných ustanovení výslovne nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, potom je potrebné vykladať zákon o sociálnom fonde tak, že ďalší prídel vo výške 0,5% možno tvoriť aj vo Vašom prípade. Teda vtedy, ak u Vás nepôsobí odborová organizácia, ale nie preto, lebo to vylučuje zákon, ale preto, lebo nevznikla. Sociálny fond sa vytvára a používa v prospech zamestnancov, na podporu sociálnej politiky zamestnávateľa. Nevytvára sa a nepoužíva sa len v prospech zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia. Taký výklad by znamenal, že len tí zamestnanci, ktorí sa združujú v odborovej organizácii, pričom tejto odborovej organizácii sa podarilo vyjednať a uzavrieť kolektívnu zmluvu, majú právo na tvorbu vyššieho sociálneho fondu. Takýto výklad by bol tiež v rozpore s ustanovením § 7 ods. 4) zákona o sociálnom fonde, podľa ktorého „Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.“ V tomto ustanovení sa neuvádza, že tvorbu sociálneho fondu možno dohodnúť vo vnútornom predpise len v prípadoch, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborová organizácia, alebo ak nebola uzatvorená kolektívna zmluva. § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde umožňuje upraviť tvorbu sociálneho fondu v internom predpise vždy vtedy, ak u zamestnávateľa odborová organizácia nepôsobí.
A k tomu istému záveru (t.j. že tvorbu ďalšieho prídelu je možné upraviť v internom predpise aj vtedy, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia alebo nebola uzatvorená kolektívna zmluva) je podľa nášho názoru potrebné dospieť ústavne konformným výkladom § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde. Teda výkladom, podľa ktorého interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu. Ak z článku 12 Ústavy SR vyplýva, že ľudia sú si rovní v právach a ak z článku 36 Ústavy SR vyplýva, že zamestnancom má zákon zabezpečovať spravodlivé podmienky, pričom zo zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch vyplýva, že sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania, potom by nemalo platiť, že sociálny fond možno tvoriť do vyššej výšky v zmysle interného predpisu len v tých prípadoch, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Taký výklad by neoprávnene znevýhodňoval tých zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľov bez odborového orgánu, alebo u ktorých síce odborový orgán pôsobí, ale nedošlo k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy.
Podľa nášho názoru preto nie je správny taký výklad zákona o sociálnom fonde, v zmysle ktorého je možné tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu vo výške 0,5% základu len v prípade, ak to bolo dohodnuté v kolektívnej zmluve, ale aj v takom prípade, ak je to upravené v internom predpise zamestnávateľa. Podľa nášho názoru môžete vytvárať sociálny fond vo výške ďalšieho prídelu, teda do výšky 1,5% základu určeného v zmysle zákona o sociálnom fonde, ak si to upravíte v internom predpise.
