Aplikujú sa povinnosti podľa AML zákona, keď povinná osoba poskytuje službu ako subdodávateľ?
Naša spoločnosť je tzv. povinná osoba podľa slovenského AML zákona. Poskytujeme služby klientom, voči ktorým máme okrem iného povinnosť identifikácie a overenia identifikácie. Často ale poskytujeme služby klientom ako subdodávateľ, teda nemáme s klientom priamy zmluvný vzťah. Zmluvný vzťah máme s hlavným dodávateľom služieb klientovi a tento hlavný dodávateľ väčšinou patrí do tej istej ekonomicky a personálne prepojenej skupiny ako naša spoločnosť. Aké sú naše povinnosti v zmysle slovenského AML zákona, najmä v súvislosti s identifikáciou a overením identifikácie vo vzťahu ku konečnému klientovi, s ktorým nemáme priamy zmluvný vzťah?
Odpoveď na Vašu otázku závisí od toho, či možno v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML Zákon, AML = Anti-money Laundering) považovať za klienta aj osobu, ktorá je prijímateľom Vašich služieb, hoci jej službu neposkytujete priamo na základe zmluvného vzťahu s ním, ale nepriamo ako subdodávateľ.
V zmysle definície pojmu klient, ktorá vyplýva z § 9 písm. d) AML Zákona sa za klienta v prvom rade považuje ten, kto je zmluvnou stranou Vás, ako povinnej osoby. Je zrejmé, že nejde o Váš prípad. Ďalej sa za klienta považuje ten, kto sa zúčastňuje na konaní, na základe ktorého sa má stať Vaším klientom. Toto je prípad predzmluvných vzťahov a tiež nejde o Váš prípad. Za klienta sa považuje aj ten, kto zastupuje druhú zmluvnú stranu – ani to nie je Váš prípad. A napokon sa za klienta považuje: „osoba, ktorá je na základe iných skutočností oprávnená na nakladanie s predmetom záväzkového vzťahu spojeného s podnikateľskou činnosťou povinnej osoby“.
No a práve táto štvrtá časť definície pojmu klient v zmysle AML Zákona sa podľa nášho názoru aplikuje na subdodávku, teda v situáciách, kedy klientovi síce poskytujete službu, ale bez zmluvného vzťahu s ním. Naplnenie definičných znakov štvrtého bodu definície pojmu klient prichádza to úvahy vtedy, ak je výsledkom služby niečo, s čím môže klient nakladať. Napríklad, ak ide o vypracovanie nejakej správy, analýzy alebo iného výstupu, ktorý poskytnete klientovi. Podľa nášho názoru je klientom napríklad tiež prijímateľ Vašich čiastkových služieb transakčného poradenstva, hoci sa na poskytovaní transakčného poradenstva zúčastňujete len nepriamo, za predpokladu, že od Vás získa určité prehľady, sumáre alebo odporúčania.
V štvrtom bode definície pojmu „klient“ podľa AML Zákona je určujúca možnosť „nakladať s predmetom záväzkového vzťahu“. Z tej možno vyvodiť, kto bude považovaný za klienta. Preto ak výsledok Vašej činnosti vznikne na základe záväzkového vzťahu, ktorý bol uzatvorený medzi Vami a niekým iným ako osobou, pre ktorú je určený výsledok Vašej činnosti (konečným klientom), pričom s týmto výsledkom môže nakladať práve ten konečný klient, spôsobuje to, že sa na takú osobu hľadí ako na Vášho klienta a máte voči nemu povinnosti vyplývajúce z AML Zákona.
Oprávnená otázka však je, ako môžete v praxi od osoby, s ktorou nemáte priamy zmluvný vzťah, požadovať identifikačné údaje, resp. ako si vo vzťahu k nej môžete plniť svoje povinnosti identifikácie a overenia identifikácie, ako aj ďalšie povinnosti vyplývajúce z AML Zákona. V zmysle litery zákona síce máte oprávnenie identifikovať a overovať identifikáciu akéhokoľvek klienta. Ak ale s klientom nemáte priamy zmluvný vzťah a kontakt a ten máte napríklad len prostredníctvom iného člena Vašej skupiny, potom by ste mali poveriť identifikáciou a overením identifikácie iného člena Vašej skupiny. V podstate tak, ako by ste svoje AML povinnosti outsourcovali, čo AML Zákon umožňuje.
Ak teda máte s iným členom skupiny podpísanú zmluvu, ktorej predmetom je Váš záväzok poskytovať služby súvisiace s konečným klientom, potom by bolo vhodné do tejto zmluvy zakomponovať aj povinnosť takého člena skupiny identifikovať konečného klienta, overiť jeho identifikáciu, ako aj povinnosť poskytnúť Vám výsledky tejto činnosti a plniť ďalšie úkony, o ktoré ho v súvislosti s AML problematikou môžete požiadať. Takým spôsobom zabezpečíte splnenie Vašich AML povinností.
Okrem toho, ale bude Vašou povinnosťou posudzovať operácie klienta rovnako, ako by ste to robili pri každom inom klientovi. Ste to totiž práve Vy, kto môže v súvislosti s prácou na subdodávke získať informácie, na základe ktorých je identifikovateľná neobvyklá transakcia. A preto by ste v zmysle výkladu AML Zákona mali posudzovať činnosť takéhoto klienta z hľadiska neobvyklých obchodných transakcií a v prípade, ak by ste nejakú zachytili, hlásiť ju. Predpokladáme, že v praxi by ste k takému hláseniu pristúpili v súčinnosti s tým členom Vašej skupiny, ktorého priamy klient to je. To AML Zákon v zásade nevylučuje; v konečnom dôsledku ide o Vášho spoločného klienta a neobvyklosť transakcie môžete podľa nášho názoru vyhodnocovať v súčinnosti s ním.
Podľa nášho názoru, ak k takýmto subdodávateľským spoluprácam dochádza vo Vašom prípade pravidelne, mali by ste v tejto súvislosti mať popísané postupy aj vo Vašom AML programe. Aby tí zamestnanci, ktorí majú v tejto oblasti povinnosti, vedeli, akým spôsobom majú postupovať.
