Naša spoločnosť má postavenie povinnej osoby podľa slovenského AML zákona (297/2008 Z. z.). Medzi našich klientov patria aj subjekty verejnej správy, napríklad ministerstvá, vyššie územné celky, mestá a obce. Z AML zákona vyplýva, že pri subjektoch verejnej správy stačí vykonať zjednodušenú starostlivosť. Čo to ale presne v praxi znamená? Predstavitelia klientov, ktorých považujeme za subjekty verejnej správy, nám nechcú predkladať osobné doklady na overenie identifikácie a vo väčšine prípadov nie sú títo predstavitelia osobne prítomní pri uzatvorení zmluvy. Pracovníci subjektov verejnej správy sa stavajú odmietavo k vypĺňaniu našich štandardných dotazníkov, prostredníctvom ktorých zisťujeme aj informácie potrebné na identifikáciu konečných užívateľov výhod a politicky exponované osoby. Aký je teda správny postup pri zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu k subjektom verejnej správy a kto všetko k subjektom verejnej správy patrí?
V prvom rade vysvetlime, čo to znamená vykonávanie starostlivosti podľa slovenského zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML Zákon, AML je skratka pre Anti-money Laundering). Cieľom tohto zákona je zabezpečenie ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany pred financovaním terorizmu. Jedným zo základných nástrojov dosahovania tohto cieľa je dôsledné uplatňovanie zásady „poznaj svojho klienta“. Vykonávanie starostlivosti vedie práve k získaniu poznatkov o klientovi. Osoby, ktorým AML Zákon ukladá povinnosti (Povinné osoby), musia vykonať základnú, zjednodušenú alebo zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientom najmä preto, aby na základe zistených informácií o klientoch vyhodnotili, či klienti nevykonávajú tzv. neobvyklé obchodné operácie, ktoré by mohli predstavovať riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo riziko financovania terorizmu. Pri základnej starostlivosti podľa AML Zákona sa vykonáva identifikácia klienta, overenie tejto identifikácie, identifikácia konečného užívateľa výhod klienta, zistenie, či klient alebo jeho konečný užívateľ nie je politicky exponovanou osobou alebo osobou, na ktorú sa vzťahujú sankcie. Získavajú sa tiež informácie o podnikaní klienta a o obchodoch, ktoré klient vo vzťahu k Povinnej osobe alebo prostredníctvom nej vykonáva, zisťuje sa pôvod majetku alebo finančných prostriedkov klienta, monitorujú sa obchody klienta a zisťuje sa, či sú v súlade s deklarovanou činnosťou klienta.
Pri zjednodušenej starostlivosti podľa AML Zákona, podstatná väčšina činností, ktoré sa vykonávajú pri základnej starostlivosti, odpadá. Z ustanovenia § 11 ods. 3 AML Zákona presne vyplýva, čo má Povinná osoba pri zjednodušenej starostlivosti urobiť. V ustanovení sa uvádza: „Povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť.“ To, v ktorých prípadoch je možné vykonať zjednodušenú starostlivosť, vyplýva z § 11 odsekov 1 a 2 AML Zákona. Z odseku 1 písmena e) vyplýva, že Povinná osoba môže zjednodušenú starostlivosť vykonať vo vzťahu ku klientom, ktorí sú subjektmi verejnej správy, ak je pri takýchto klientoch nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.
Kto medzi subjekty verejnej správy patrí, zákon nešpecifikuje a nenájdeme ani iný zákon, ktorý by presne definoval, ktoré subjekty subjektmi verejnej správy konkrétne sú. Podľa nášho názoru si však môžeme pomôcť zoznamom subjektov verejnej správy, ktorý zverejňuje na svojej stránke štatistický úrad a pravidelne ho aktualizuje. Porozumeli sme, že tento zoznam vychádza z európskej metodiky ESA 2010 vyplývajúcej z nariadenia EÚ č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii. Tak ako uvádzate, podľa tohto zoznamu patria k subjektom verejnej správy mestá, obce, vyššie územné celky a ministerstvá, ale aj školy, súdy, rôzne rozpočtové organizácie alebo rôzne subjekty zriadené zákonom. Zoznam je obsažný, možno budete sami prekvapení, ktoré subjekty možno za subjekty verejnej správy považovať. Aktuálne obsahuje 8286 subjektov.
Okrem toho, že zjednodušenú starostlivosť je možné vykonať pri konkrétne vymenovaných subjektoch v § 11 ods. 1 AML Zákona a pri konkrétne vymenovaných druhoch obchodov v § 11 ods. 2 AML Zákona, musí byť pri vykonaní zjednodušenej starostlivosti pri konkrétne vymenovaných subjektoch splnené aj všeobecné kritérium, ktorým je nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Toto kritérium bude podľa nášho názoru pri subjektoch verejnej správy splnené v drvivej väčšine prípadov. Nenašli sme praktický všeobecný príklad obchodu uskutočňovaného vyšším územným celkom, ministerstvom alebo verejnou vysokou školou, ktorý by mohol byť z pohľadu legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu rizikový. A nenašli sme ani špecifický subjekt verejnej správy, pri ktorom by mohlo byť toto riziko iné ako nízke. Myslíme si preto, že pri všetkých subjektoch verejnej správy môžeme vo všeobecnosti konštatovať, že riziko legalizácie a financovania terorizmu je nízke. To však neznamená, že pri konkrétnom posúdení obchodu vykonávaného takýmto subjektom nie je potrebné skúmať, či nejde o neobvyklú obchodnú operáciu.
Pri vymedzení konkrétnych úkonov, ktoré má Povinná osoba pri zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu k subjektom verejnej správy uskutočniť, je potrebné vychádzať práve z vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 3 AML Zákona. Z tohto ustanovenia vyplýva potreba realizovať dva nevyhnutné úkony. Prvý úkon je identifikácia klienta. Čo je to identifikácia, určuje § 7 AML Zákona. Zjednodušene môžeme povedať, že je to zistenie základných identifikačných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti) a právnickej osoby (názov, sídlo, identifikačné číslo, údaje o registrácii) a pri právnickej osobe tiež zistenie základných identifikačných údajov osoby oprávnenej za právnickú osobu konať. Druhý úkon pri zjednodušenej starostlivosti je overenie, či neexistuje podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu. Ak by takéto podozrenie existovalo, potom nie je možné vykonať zjednodušenú starostlivosť.
Za bežných okolností to znamená, že pri klientoch, ktorí sú subjektmi verejnej správy (čo zistíte z verejného zoznamu vedeného štatistickým úradom), stačí klientov identifikovať, teda zistiť ich identifikačné údaje. To, akým spôsobom to urobíte, zostáva na Vás, z nášho pohľadu je však úplne v poriadku vyplnenie dotazníka zamestnancami subjektu verejnej správy. Ďalej je potrebné overiť, či nie je podozrenie na neobvyklú obchodnú operáciu. Ako to urobiť, nie je možné zovšeobecniť, závisí to vždy od konkrétnych okolností prípadu. Môžeme akurát poradiť, že dôležitá je obvyklosť, teda ak sa Vám zdá, že obchod, ktorý subjekt verejnej správy uskutočňuje, vybočuje z bežného rámca, zaoberajte sa tým. Pýtajte sa alebo skúmajte dôvody a výsledky Vášho skúmania si poznamenajte tak, aby ste vedeli v prípade potreby dokladovať, že ste svoje povinnosti vyplývajúce z AML Zákona plnili, teda že ste konkrétne okolnosti zvažovali.
To, že pri zjednodušenej starostlivosti nie je potrebné uskutočniť nič iné, okrem vyššie uvedeného (identifikácia a vylúčenie podozrenia na neobvyklú obchodnú operáciu), potvrdzuje aj usmernenie Finančnej spravodajskej jednotky, ktoré nájdete na ich webovom sídle. Síce sa toto usmernenie zaoberá primárne inou otázkou v súvislosti s Povinnými osobami, ktorými sú poisťovne, podstatné však je, že v časti II tohto usmernenia sa k otázke vykonania zjednodušenej starostlivosti uvádza, že povinná osoba má „…zistiť iba identifikačné údaje klienta podľa § 7 zákona a nie je povinná vykonať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rozsahu § 10 ods. 1 písm. aj až j) zákona, to znamená, že nie je povinná vykonať, napr. overenie identifikácie klienta spôsobom ustanoveným v § 8 zákona, zistenie konečného užívateľa výhod a pod.“
Záver teda je, že pri subjektoch verejnej správy nemusíte ani overovať identifikáciu, ani zisťovať politicky exponované osoby, ani to, kto je konečným užívateľom výhod (to by v zásade mal byť vždy štát). Dotazníky určené pre subjekty verejnej správy (resp. pre prípady, kde sa vykonáva zjednodušená starostlivosť) teda buď môžete upraviť, alebo pri jednotlivých častiach, ktoré sa pri zjednodušenej starostlivosti neaplikujú, uviesť „neaplikuje sa, ide o subjekt verejnej správy“ alebo podobnú poznámku.
