Ako finančná inštitúcia sme povinní identifikovať klientov a overiť ich identifikáciu v súlade s AML zákonom. Do účinnosti poslednej novely AML zákona sme pri overení identifikácie firemných klientov postupovali tak, že sme pri ich zástupcoch, ktorí nie sú štatutári (finanční riaditelia, prevádzkoví riaditelia a podobne), akceptovali aj splnomocnenia, poverenia alebo mandáty, na ktorých neboli podpisy štatutárov úradne osvedčené. V § 8 ods. 1 písm. c) AML zákone sa totiž uvádzalo, že overením identifikácie je overenie údajov získaných z predloženého splnomocnenia s osvedčeným podpisom splnomocniteľa. Mali sme za to, že osvedčiť podpis štatutára firemného klienta môžeme aj sami, podľa nášho podpisového vzoru, ktorý sme od štatutára získali pri jeho identifikácii a jej overení alebo iným obdobným spôsobom s využitím elektronických postupov. Posledná novela AML zákona ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c) zmenila. Zo zmeny vyplýva, že ak je právnická osoba zastúpená, podpis splnomocniteľa na plnej moci musí byť úradne osvedčený. Ak si to vykladáme správne, mali by sme teraz od klientov vyžadovať, aby podpisy štatutárov na splnomocneniach, povereniach alebo mandátoch pre finančných riaditeľov alebo iných svojich zamestnancov osvedčili pred notárom, na matrike alebo pred pracovníkom konzulárneho úradu. Nemali by sme už akceptovať naše interné osvedčenie podpisu (teda napr. využitie podpisového vzoru štatutára, ktorý sme získali pri jeho identifikácii alebo overenie identity využívajúce elektronické postupy). Ak by platila takáto interpretácia, naše procesy by to výrazne sťažilo a nevidíme v tom zmysel; hoci klienta dobre poznáme a podpis / konanie jeho štatutára akceptujeme bez úradného osvedčenia na rôzne iné úkony, pri poverení jeho zamestnanca by sme mali trvať na úradnom osvedčení jeho podpisu? Je naozaj nevyhnutné vyžadovať úradne osvedčený podpis pri každom zástupcovi právnickej osoby?
Posledná novela zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML Zákon) priniesla nenápadnú, ale celkom zaujímavú zmenu súvisiacu s overovaním identifikácie právnických osôb.
Zo znenia § 7 ods. 1 písm. c) ako aj zo znenia § 8 ods. 1 písm. c), ktoré platili pred poslednou novelou účinnou od 15.1.2025, totiž vyplývalo, že zákon upravuje postup pri identifikácii a overení identifikácie len pri takom zastúpení právnických osôb, ktoré sa uskutočňuje na základe splnomocnenia. Povinné inštitúcie nemali iné zákonné usmernenie ako identifikovať a overiť identifikáciu konajúceho pri iných druhoch zastúpenia.
Iné druhy zastúpenia sú napríklad zákonné zastúpenie vo forme prokúry (§ 14 Obchodného zákonníka), konanie vedúceho organizačnej zložky (§ 13 ods. 5 Obchodného zákonníka) alebo tzv. podnikové poverenia (§ 15 Obchodného zákonníka). Pri takomto zastúpení právnickej osoby pritom nedávalo zmysel vyžadovať úradné osvedčenie podpisu. Ak je prokurista a vedúci organizačnej zložky zapísaný do Obchodného registra ako zástupca právnickej osoby, nie je jeho oprávnenie konať v mene právnickej osoby pochybné. Takéto oprávnenie sa totiž dá ľahko overiť práve zápisom do Obchodného registra, pri ktorom sa udelenie oprávnenia dostatočne preverilo.
Pri podnikových povereniach, v rámci ktorých koná za právnickú osobu niekto, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napríklad finančný riaditeľ), overovali povinné osoby rozsah oprávnenia takto poverenej osoby konať za právnickú osobu na základe rôznych mandátov, poverení alebo žiadali štatutárov o podpis špecifických plných mocí vymedzujúcich právomoci takéhoto zástupcu. Podpisy štatutárov na povereniach a mandátoch obvykle povinné osoby overovali samy, prostredníctvom podpisových vzorov štatutárov, alebo akceptovali overenie identity štatutára pri udelení mandátu elektronickými prostriedkami. Obdobne, ako postupovali aj pri overení identity štatutárov v súvislosti s realizáciou bežných obchodov v mene právnickej osoby.
Pre lepšiu ilustráciu uvedieme príklad: ak právnická osoba realizovala prevod prostriedkov z účtu vo výške 1 milióna eur („obchod“), finančná inštitúcia pri takomto obchode vykonala základnú starostlivosť okrem iného tak, že overila identitu štatutára právnickej osoby a jeho prejav vôle uskutočniť obchod verifikovala aj prostredníctvom podpisového vzoru na platobnom príkaze. Podobne, ak chcela právnická osoba poveriť svojho finančného riaditeľa realizáciou platobných príkazov do výšky 20 000 Eur, finančná inštitúcia pri udelení takéhoto poverenia identifikovala právnickú osobu a potvrdila jej prejav vôle porovnaním podpisového vzoru štatutára, ktorým disponovala, s jeho podpisom na poverení oprávňujúcom finančného riaditeľa realizáciou platobných príkazov do výšky 20 000 Eur.
Novela AML Zákona podľa nášho názoru neznamená, že tento postup viac nie je aplikovateľný a že v prípade vyššie popísaných mandátov alebo poverení (napríklad pre finančných riaditeľov alebo iné osoby, oprávnené konať v mene spoločnosti v rámci svojej pracovnej činnosti, ktorú pre ňu vykonávajú), musia povinné osoby vyžadovať na mandátoch alebo povereniach úradne osvedčené podpisy štatutárov.
AML Zákon totiž po úprave výslovne rozlišuje medzi zastúpením všeobecne a zastúpením na základe plnomocenstva. To je správne rozlíšenie, pretože ako sme uviedli, v pôvodnom znení z AML Zákona nevyplýval postup pri overovaní identifikácie pri iných druhoch zastúpenia, len pri zastúpení na základe plnej moci.
V dôvodovej správe k novele AML Zákona sa v tejto súvislosti k úprave v § 7 ods. 1 písm. c) uvádza: „Návrh je riešením nedostatku vytýkaného zo strany Výboru Moneyval vo vzťahu k odporúčaniu FATF č. 10.4, podľa ktorého musí existovať zákonná požiadavka na overenie, či osoby konajúce v mene niekoho iného, sú nato oprávnené a to aj v iných prípadoch, okrem splnomocnenia. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa pojem splnomocnenie z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. c) a nahrádza sa všeobecným pojmom zastúpenie, ktoré pokrýva aj ďalšie formy, okrem splnomocnenia. Zároveň sa zavádza povinnosť overiť platnosť a rozsah zastúpenia.“ K úprave v § 8 ods. 1 písm. c) dôvodová správa opakuje: „Z dôvodu potreby zosúladenia § 7 ods. 1 písm. c) s odporúčaním FATF č. 10.4, sa primerane upravuje povinnosť overiť identifikáciu osoby, ktorá je zastúpená, ako aj osoby, ktorá ju zastupuje a to tak, že sa rozširuje na ďalšie formy, okrem splnomocnenia.“
Náš záver teda je, že úradne osvedčené podpisy je potrebné vyžadovať len pri zastúpení na základe splnomocnenia. Teda v prípadoch, kedy právnická osoba výslovne splnomocní na konanie v jej mene fyzickú osobu, ktorá s ňou nemá vnútropodnikový vzťah. Pri finančných riaditeľoch, prevádzkových riaditeľoch a iných zamestnancoch Vašich firemných klientov poverených určitou činnosťou v rámci ich pracovného zaradenia, je v poriadku naďalej akceptovať mandát alebo poverenie pre takéto osoby, na ktorých podpis štatutára právnickej osoby nemusí byť úradne osvedčený. Predpokladáme, že rozsah a platnosť mandátu a poverenia ste overovali aj predtým, teraz Vám už táto povinnosť však jasne vyplýva z § 7 ods. 1 písm. c) AML Zákona.
