Moja sestra sa v roku 2012 rozhodla darovať mi svoju polovicu bytu, ktorý sme zdedili po rodičoch. Uzatvorili sme darovaciu zmluvu, kataster nehnuteľností povolil vklad a ja som sa stal jediným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Naše vzťahy sa však zhoršili a posledných pár rokov sme spolu komunikovali veľmi málo. Nedávno, čo je viac ako po 10 rokoch od prepisu polovice bytu do môjho vlastníctva, sa na mňa obrátila prostredníctvom svojho právnika s predžalobnou výzvou. Odvoláva sa na § 630 Občianskeho zákonníka a domáha sa vrátenia daru. Chce, aby som polovicu bytu opäť previedol na ňu, alebo aby som jej vyplatil aktuálnu trhovú cenu bytu. Tvrdí, že som sa voči nej a jej deťom správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, ale neuvádza konkrétne nič bližšie. Ako som uviedol, posledných 5 rokov som so sestrou komunikoval len veľmi zriedka a s jej deťmi nemám viac ako 5 rokov kontakt vôbec žiadny. Netuším, ako som mohol porušiť dobré mravy a dokonca hrubo. Je hrubé porušenie dobrých mravov, pre ktoré sa môže darca domáhať vrátenia daru, niekde definované? Čo možno za takéto správanie považovať a kedy by mohla moja sestra na súde uspieť?
Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka uvádza nasledovné: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“ Čo je to správanie hrubo porušujúce dobré mravy, Občiansky zákonník nedefinuje a takéto vymedzenie nenájdeme ani v inom zákone. Musíme preto hľadať odpoveď v rozhodnutiach našich súdov. Slovenské súdy síce právo priamo netvoria, pretože neprijímajú zákony, právo však dotvárajú tam, kde sa konkrétna odpoveď v zákonoch nedá nájsť.
V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 8Cdo/288/2019 sa uvádza: „Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.“ Podstatné sú teda konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Ak Vaša sestra nešpecifikuje, čo považuje za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi a čo ju k takémuto označeniu Vášho správania vedie, nie je možné posúdiť, či si jej názor, že ste sa voči nej alebo voči členom jej rodiny správali v hrubom rozpore s dobrými mravmi, môže osvojiť aj súd.
Ak vaša sestra podá na súd žalobu, ktorou sa bude domáhať vrátenia daru, súd prvej inštancie sa s veľkou pravdepodobnosťou bude pridŕžať rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto oblasti. Podľa už citovaného rozhodnutia, o správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi ide: „…spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom, vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod.“
Najvyšší súd zároveň v ďalších rozhodnutiach uvádza, že musí ísť o také správanie sa obdarovaného, ktoré sa už objektívne prejavilo a pri ktorom nie je rozhodujúci len subjektívny pocit a úsudok darcu. Ak by si teda napríklad Vaša sestra myslela, že hrubý rozpor s dobrými mravmi je to, že ste neudržiavali kontakt s jej deťmi, je to len jej osobný názor. Pri posúdení závažnosti konkrétneho negatívneho konania je potrebné prihliadnuť na všeobecné morálne pravidlá správania sa ako na súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Príklad, ktorý sme uviedli (absencia kontaktu strýka s neterami a synovcami), nie je v rozpore so všeobecnými morálnymi pravidlami správania sa. Dovolíme si tvrdiť, že takýto jav je v súčasnej spoločnosti relatívne bežným javom. Podľa nášho názoru nepredstavuje niečo neetické, nemorálne alebo nemravné.
Okrem toho, podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné pri posudzovaní, či sa obdarovaný správa voči darcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi, „vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.“
Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa v konkrétnom prípade ukáže, že samotný darca sa voči obdarovanému nesprával v súlade s dobrými mravmi (teda napríklad, ak Vám Vaša sestra škodila, ohovárala Vás, alebo ak Vás hrubo urážala), nemôže sa úspešne domáhať vrátenia daru ani v prípade, ak by sa v rozpore s dobrými mravmi voči darcovi správal obdarovaný (teda ak by ste sestru na oplátku urážali alebo ohovárali Vy). To preto, lebo reakciu obdarovaného (hoci aj nevhodnú) vyvolalo správanie darcu, ktoré samé bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Ako sme už uviedli, to, či môže Vaša sestra na súde uspieť, by sme sa mohli pokúsiť odhadnúť len v prípade, ak by Vaša sestra špecifikovala, čo konkrétne považuje za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi z Vašej strany. Ak si však Vaša sestra po viac ako 10 rokoch len svoje rozhodnutie previesť na Vás polovicu bytu rozmyslela, alebo ak skutočne považuje za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi príklad, ktorý sme uviedli (teda, že neudržiavate kontakt s jej deťmi), potom podľa nášho názoru bude jej žaloba o vrátenie daru neúspešná.
