V našej spoločnosti pôsobí odborová organizácia. V poslednom období sa organizácia našej práce zmenila a veľká časť našich zamestnancov a manažérov, vrátane zástupcov odborovej organizácie vykonáva prácu prostredníctvom tzv. home office. Väčšina pracovných stretnutí sa v našej spoločnosti uskutočňuje online, prostredníctvom aplikácií Zoom alebo MS Teams. Radi by sme týmto spôsobom realizovali aj stretnutia so zástupcami odborovej organizácie. Naša otázka je, či môžeme prerokovanie výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce uskutočniť online. Tiež sa pýtame, či je potrebné predložiť zástupcom odborovej organizácie aj samotné znenie výpovede, respektíve, do akých detailov sme povinní odborovú organizáciu informovať o dôvodoch výpovede. A nakoniec – je nevyhnutné vyhotoviť zo stretnutia konaného online zápisnicu alebo postačí, ak v e-mailovej komunikácii, ktorá bude po online stretnutí nasledovať, zhrnieme podstatné náležitosti obsahu prerokovania výpovede?
Zákonník práce nestanovuje formu prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ani formu prerokovania iných záležitostí medzi zástupcami zamestnávateľa a zástupcami zamestnancov. Zákonník práce v § 237 len uvádza, že „Prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.“ Zo smernice 2002/14/ES, ktorou sa stanovuje všeobecný rámec pre informovanie zamestnancov a prerokovanie so zamestnancami v Európskej únii vyplýva, že prerokovanie sa má uskutočniť vo vhodnom čase, vhodným spôsobom a s primeraným obsahom. V smernici sa tiež uvádza, že prerokovanie sa má uskutočniť „takým spôsobom, ktorý umožní zástupcom zamestnancov stretnúť sa so zamestnávateľom a získať odpoveď ako aj zdôvodnenie odpovede na akékoľvek stanovisko, ktoré [zamestnávateľ] predložil.
Podľa nášho názoru je online stretnutie, teda stretnutie prostredníctvom videokonferencie, ktorá prenáša zvuk a obraz účastníkov v reálnom čase, adekvátne osobnému stretnutiu. Ak sa prerokovanie uskutoční formou online stretnutia, nemožno mať pochyby, že táto forma umožnila účastníkom stretnutia získať potrebné informácie, vyjadriť sa k nim a bezprostredne vzájomne reagovať na svoje vyjadrenia. Dokonca, aj keby nedošlo k video prenosu (napríklad preto, lebo niektorý z účastníkov by nemal zapnutú kameru), aj v takom prípade možno hovoriť o stretnutí adekvátnom osobnému stretnutiu, pretože umožní výmenu názorov a dialóg medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.
Z rozhodnutí slovenských súdov vyplýva, že kvôli prerokovaniu sa zástupcovia zamestnávateľa a zamestnancov ani nemusia stretnúť. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5Cdo 140/2010 sa uvádza: „Prerokovanie neznamená, že by sa malo prikročiť k spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa a odborovej organizácie. Cieľom tejto zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom, bol oznámený odborovej organizácii a zároveň, aby jej bola daná možnosť sa (po vlastnom prerokovaní) k tomuto zámeru vyjadriť (resp. nevyjadriť). Zákon bližšie nestanovuje žiadne podmienky, v ktorých má zamestnávateľ alebo odborová organizácia konať.“ Z tohto rozhodnutia ďalej vyplýva, že stačí, ak si zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov vymenia informácie, ktoré sú predmetom prerokovania v písomnej podobe. Z nášho pohľadu aj toto rozhodnutie potvrdzuje, že prerokovanie sa môže uskutočniť v akejkoľvek forme.
Dôležité však je, aby prerokovanie mohlo splniť svoj účel, ktorým je výmena názorov a dialóg medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Na to, aby mohli zástupcovia zamestnancov viesť so zamestnávateľom dialóg a mohli prejaviť svoj názor, potrebujú získať informácie. S tým súvisí aj Vaša otázka týkajúca sa detailov výpovede, s ktorými je zamestnávateľ povinný oboznámiť zástupcov zamestnancov pri prerokovaní výpovede. Podľa nášho názoru by mal zamestnávateľ zástupcov zamestnancov oboznámiť s tým, komu sa doručuje výpoveď, z akého dôvodu a prípadne tiež kedy plánuje zamestnávateľ výpoveď doručiť. Forma, v akej tieto informácie zástupcovia zamestnancov získajú, nie je predpísaná. Ak sa im tieto informácie zamestnávateľ rozhodne tlmočiť ústne, je to podľa nášho názoru postačujúce. Teda napríklad, ak sa bude prerokovanie výpovede konať formou online stretnutia, na ktorom zamestnávateľ informuje zástupcov zamestnancov o tom, že hodlá doručiť výpoveď zamestnancovi, pričom tohto zamestnanca konkrétne označí menom a pozíciou, uvedie, že dôvodom výpovede sú organizačné zmeny a že výpoveď bude doručená ku koncu aktuálneho mesiaca, získajú podľa nášho názoru zástupcovia zamestnancov dostatočné množstvo informácií na to, aby mohli so zamestnávateľom viesť dialóg. Ten môže spočívať v ich doplňujúcich otázkach, napríklad čo je dôvodom organizačných zmien alebo prečo sa rozhodol zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer práve s týmto zamestnancom a nie s iným zamestnancom z daného oddelenia. Dialóg môže spočívať tiež v prejavení názoru zástupcov zamestnancov, napríklad, môžu zamestnávateľa informovať, že daný zamestnanec je v ťažkej životnej situácii, lebo sa stará o ťažko chorého rodinného príslušníka alebo môžu prejaviť nesúhlas s výpoveďou doručovanou práve tomuto zamestnancovi.
Sme presvedčení, že nie je potrebné, aby zamestnávateľ predkladal zástupcom zamestnancom konkrétne znenie výpovede a ani iné dokumenty s výpoveďou súvisiace, ako napríklad upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny alebo rozhodnutie o organizačnej zmene. Dôležité ale je, aby sa zástupcovia oboznámili s dôvodom výpovede. A ten stačí vymedziť aj odkazom na príslušné ustanovenie Zákonníka práce alebo stručným opisom, napríklad výpoveď z organizačných dôvodov alebo výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.
Otázka zápisnice z prerokovania súvisí s prípadným preukázaním toho, či ste ako zamestnávateľ skutočne pred doručením výpovede výpoveď so zástupcami zamestnancov prerokovali. Ak zamestnanec napadne platnosť výpovede na súde, bude sa skúmať, či k prerokovaniu výpovede s odborovou organizáciou, ktorá u Vás pôsobí, došlo. Ak budete mať zápisnicu podpísanú štatutárnym orgánom odborovej organizácie, z ktorej bude vyplývať, aké informácie ste si počas prerokovania vymenili a či mali zástupcovia odborovej organizácie možnosť viesť dialóg a prejaviť svoj názor, potom bude Vaša dôkazná pozícia veľmi dobrá. Podľa nášho názoru však zápisnica nie je jediným spôsobom preukázania toho, že došlo k uskutočneniu prerokovania. To možno preukázať aj práve spomínanou e-mailovou komunikáciou, v ktorej môže zástupca zamestnávateľa zhrnúť obsah informácií tlmočených na stretnutí a z ktorej bude zrejmé, kedy sa stretnutie konalo a kto sa ho zúčastnil. Ak potom zástupcovia odborovej organizácie na takýto e-mail odpovedia a z odpovede bude vyplývať, že sa prerokovania zúčastnili a nebudú v nej vyjadrené žiadne námietky voči obsahu zhrnutia, môže takáto e-mailová komunikácia poslúžiť ako dostatočný dôkaz o prerokovaní. V konečnom dôsledku, ak by neexistovala ani e-mailová komunikácia, prerokovanie je stále možné preukázať výpoveďou svedkov. Môže to byť náročnejšie, ale stále nie je vylúčené, že súd bude mať na základe výpovedí svedkov za potvrdené, že sa prerokovanie výpovede uskutočnilo.
