Som študentka a uzatvorila som dohodu o brigádnickej práci študentov na jeden rok. V dohode sa uvádza, že v prípade výpovede zo strany študenta je výpovedná doba 1 mesiac, pričom začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dohody o brigádnickej práci som uzatvárala už predtým, ale s takouto výpovednou dobou som sa nestretla. V mojich troch predchádzajúcich zmluvách nebolo o výpovednej dobe buď uvedené nič, alebo bola 15-denná so začiatkom plynutia od doručenia výpovede. Všimla som si to už pri podpise dohody a pýtala som sa, prečo to tak je. Personalistka mi vysvetlila, že Zákonník práce umožňuje dohodnúť aj dlhšiu výpovednú dobu a ak prácu chcem, mám to takto podpísať. Dohodu som teda podpísala. Hlásim sa ale na zahraničnú stáž. Ak ma vyberú, budem pravdepodobne potrebovať skončiť skôr, ako v mesačnej výpovednej dobe, navyše plynúcej až od mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. To môže byť fakticky až dva mesiace. Je vôbec možné dohodnúť výpovednú dobu takto jednostranne? Teda že, mesačná výpovedná doba platí len v prípade, ak chcem dať výpoveď ja? A aká bude vlastne výpovedná doba v prípade, ak by mi chcel dať výpoveď zamestnávateľ?
V tomto prípade je potrebné primárne vychádzať z ustanovenia § 228 Zákonníka práce. V ňom sa upravuje forma a obsah dohody o brigádnickej práci študentov a aj spôsoby skončenia takejto dohody. V poslednej vete § 228 ods. 2 Zákonníka práce sa uvádza: „Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.“
Podstatná je prvá časť tejto vety, z ktorej vyplýva, že spôsob skončenia môže vyplývať priamo z uzatvorenej dohody. Takáto formulácia znamená, že ide o tzv. dispozitívnu právnu normu. To znamená, že účastníci dohody si môžu svoj vzťah upraviť odchylne od toho, čo upravuje zákon. Spôsob skončenia dohody o brigádnickej práci, vrátane výpovednej doby možno teda upraviť odchylne od zákona. A podľa nášho názoru sa táto možnosť vzťahuje aj na dohodnutie dlhšej výpovednej doby a s iným začatím jej plynutia, ako je 15-dňová doba, ktorá vyplýva z tohto ustanovenia.
Ale myslíme si tiež, že takáto dispozitívnosť má svoje limity. Jeden z nich vyplýva z predposlednej vety ustanovenia § 228 odseku 2, v ktorej sa uvádza „Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.“ To znamená, že nie je možné dohodnúť, napríklad taký spôsob skončenia, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ bezdôvodne okamžite skončiť dohodu o brigádnickej práci študentov. Okamžite skončiť takúto dohodu môže zamestnávateľ len vtedy, ak je to uvedené v dohode o brigádnickej práci a zároveň je to v súlade s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú určené v ustanovení § 68 Zákonníka práce.
Ďalší z limitov dispozitívnosti, teda uplatnenia zmluvnej voľnosti v pracovnom práve, vyplýva podľa nášho názoru tiež zo samotných princípov, na ktorých je Zákonník práce založený. K tým patrí najmä zákaz zneužitia práva, vyjadrený v čl. 2 Zákonníka práce: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.“ A tiež k nim patrí princíp výhodnejšej úpravy pre zamestnanca, ktorý je vyjadrený napríklad v ustanovení § 1 ods. 6 Zákonníka práce: „V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.“
Vo Vašom prípade sa dá povedať, že zamestnávateľ síce oprávnene využil dispozitívnu normu a výpovednú dobu upravil odchylne od § 228 ods. 2 Zákonníka práce, ale túto zmluvnú voľnosť využil nevyvážene. Podľa nášho názoru je takéto použitie práva upraviť spôsob skončenia dohody o brigádnickej práci študentov na škodu študenta. To preto, lebo keďže sa v dohode neuvádza nič o výpovednej dobe v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa, jemu zostalo právo vypovedať dohodu v 15-dňovej výpovednej dobe plynúcej od doručenia. Dispozitívnu normu využil zamestnávateľ len na úpravu výpovede zo strany študenta a vtedy sa má uplatniť jednomesačná výpovedná doba plynúca od nasledujúceho mesiaca. Takáto úprava je nevyvážená a pre zamestnanca značne nevýhodnejšia.
Myslíme si preto, že ak by došlo k sporu, či mal zamestnávateľ právo požadovať od Vás dodržanie jednomesačnej výpovednej doby, hoci sám mohol skončiť dohodu o brigádnickej práci študentov v 15-dňovej výpovednej dobe, mohlo by sa také ustanovenie dohody považovať za neplatné a vy by ste mali právo skončiť vo výpovednej dobe vyplývajúcej zo zákona, rovnako ako zamestnávateľ.
V každom prípade Vám odporúčame, aby ste sa v prípade, ak budete chcieť odísť, pokúsili so zamestnávateľom v prvom rade dohodnúť. Teda navrhnúť mu skončenie dohody o brigádnickej práci študentov dohodou ku konkrétnemu dátumu. Určite môžete navrhnúť dátum skončenia tak, aby zodpovedal 15-dňovej výpovednej dobe, ktorá zostala zachovaná pre zamestnávateľa a ktorá vyplýva zo zákona.
