Sme verejný obstarávateľ a pripravujeme súťažné podklady pre obstaranie softvérového riešenia pre zabezpečenie digitalizácie určitej časti procesov, ktoré naša inštitúcia zastrešuje. V predchádzajúcich prípadoch sme využívali zmluvu o službách alebo zmluvu o dielo, v ktorej boli upravené licenčné práva na používanie softvéru len všeobecne. Neskôr sa nám stalo, že nás kontaktoval spolupracovník nášho dodávateľa softvérového riešenia, ktorý tvrdil, že sa podieľal na tvorbe softvérového riešenia a je autorom, resp. spoluautorom časti softvérového riešenia. Keďže nám žiadnu licenciu neudelil, požadoval odplatu za dodatočné udelenie licencie. Ako sa máme vyhnúť takýmto prípadom v budúcnosti a ako máme správne ošetriť túto oblasť v zmluve, ktorá bude predmetom verejného obstarávania?
Rozumieme, že softvérové riešenie, ktoré je predmetom verejného obstarávania, spĺňa znaky počítačového programu podľa autorského zákona. Zároveň rozumieme, že cieľom verejného obstarávateľa je disponovať právami k počítačovému programu v takom rozsahu, aby mohol vykonávať majetkové práva (ak je to možné) a aby počítačový program nemal žiadne právne vady.
Právna úprava, ktorá súvisí s vývojom počítačového programu pre verejnú správu je pomerne rozsiahla, a preto sa v odpovedi venujeme len vybranej časti týkajúcej sa zabezpečenia práv k počítačovému programu, ktorý má byť vyvinutý výlučne pre verejného obstarávateľa.
Základným dokumentom pre úspešný vývoj počítačového programu pre verejného obstarávateľa je dobre koncipovaná zmluva. Do úvahy pripadá licenčná zmluva alebo zmluva o dielo. Výber konkrétneho druhu zmluvy závisí od toho, či ide o počítačový program už existujúci – použije sa licenčná zmluva, alebo ide o počítačový program, ktorý bude ešte len vyvinutý na základe objednávky – použije sa zmluva o dielo. Samozrejme, zmluva o dielo bude tiež obsahovať licenčné dojednania. Je nutné si uvedomiť, že aj pri vývoji počítačového programu môže byť použitý iný počítačový program, ktorý už existoval, tzv. preexistentný softvér. Preexistentný softvér možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií. Prvou je tzv. „proprietárny“, t. j. ktorý možno získať kúpou licencie na jeho používanie a s tým spojené akceptovanie licenčných podmienok a druhou je tzv. „open source“, ktorého užívanie nie je obmedzené a nepodlieha odplate. V prípade využitia preexistentných softvérov v počítačovom programe sa však zhotoviteľom udelená licencia alebo prevod výkonu majetkových práv nevzťahuje na tento preexistentný softvér.
Rozumieme, že vaša otázka smeruje k vývoju počítačového programu na základe špecifikácie objednávateľa, t. j. pôjde o riešenie výlučne pre verejného obstarávateľa.
Slovenský autorský zákon má určité obmedzenia, pretože za autora považuje len fyzickú osobu. Je preto rozdiel, či na strane zhotoviteľa je fyzická osoba – podnikateľ alebo IT firma – právnická osoba. V prípade ak je zhotoviteľom fyzická osoba, prichádza do úvahy vytvorenie počítačového programu na základe objednávky – zmluvy o dielo. Ide o výhodnejšiu úpravu pre objednávateľa, pretože objednávateľ sa v tomto prípade rovno stáva vykonávateľom majetkových práv. Zároveň je dôležité upozorniť, že ak sa v zmluve o dielo neupraví použitie diela, platí, že účel použitia je len taký, aký vyplýva zo zmluvy. Je preto dôležité aj v tomto prípade dbať na riadne vymedzenie práv a povinností oboch zmluvných strán. Pôjde však skôr o výnimočný prípad, keďže na vývoji počítačového programu sa obyčajne podieľa viacero vývojárov, ktorých zastrešuje IT firma, t.j. právnická osoba.
V súčasnosti je bežnou praxou IT firiem využívať na vývoj softvéru svojich zamestnancov ale aj tzv. „freelancerov“ – osoby podnikajúce na základe živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia (SZČO) alebo obchodné spoločnosti – právnické osoby. Spôsobov, akým dochádza k vytvoreniu počítačového programu IT firmou, môže byť hneď niekoľko. IT firma môže vyvinúť počítačový program výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov alebo rôznou kombináciou zamestnancov a freelancerov. Freelanceri, ako subdodávatelia zhotoviteľa, môžu taktiež využiť pri vývoji svojich zamestnancov alebo opätovne ďalších freelancerov. Ak je teda zhotoviteľom IT firma, práva na používanie počítačového programu možno udeliť objednávateľovi prostredníctvom licencie alebo postúpením výkonu majetkových práv.
V tejto súvislosti je preto nutné v zmluve zabezpečiť, aby riziko nedostatočne upravených autorských práv k počítačovému programu znášal výlučne zhotoviteľ. Škoda, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s nedostatočne upravenými autorskými právami, môže byť mimoriadne vysoká, pričom nie je vylúčené zmarenie možnosti počítačový program používať. Je preto potrebné stanoviť sankcie a zabezpečovacie inštitúty tak, aby zodpovedali hroziacej škode.
Je dôležité zmluvne zaviazať zhotoviteľa povinnosťou vykonávať všetky majetkové práva k počítačovému programu, alebo povinnosťou disponovať všetkými licenciami v rozsahu, aký je potrebný na dosiahnutie účelu zmluvy. To sa týka najmä riadnej úpravy zamestnaneckých diel v pracovnoprávnych vzťahoch a povinnosti zhotoviteľa zabezpečiť postúpenie vykonávania majetkových práv od svojich subdodávateľov. Zároveň je nutné zmluvne zabezpečiť povinnosť zhotoviteľa, aby zabezpečil reťazenie týchto povinností od všetkých jeho subdodávateľov v rovnakom rozsahu vždy tak, aby posledným článkom reťazca bol samotný autor, t. j. fyzická osoba. Licencia by mala byť udelená nie len k samotnému počítačovému programu, ale aj k zdrojovému a strojovému kódu, ku koncepčným prípravným materiálom, k súvisiacej dokumentácii a k pracovným verziám počítačového programu. Taktiež netreba opomenúť upraviť osobitné práva k zhotoviteľovi databázy, ak je to potrebné.
Na záver len zhrňme, že z hľadiska vzťahu verejného obstarávateľa so všetkými autormi a spoluautormi počítačového programu na objednávku, je podstatné v zmluve zakotviť najmä, aby priamy dodávateľ počítačového programu v plnom rozsahu zodpovedal za zabezpečenie práv alebo licencií k počítačovému programu, ktoré oprávňujú verejného obstarávateľa na použitie diela v požadovanom rozsahu. Zároveň aby bol priamy dodávateľ počítačového programu povinný nahradiť verejnému obstarávateľovi prípadnú škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s nedostatočným splnením tejto povinnosti. Prípadne, aby bola v zmluve v tejto súvislosti dohodnutá tiež zmluvná pokuta.
